Barokní housle – Peter Zajíček
Husľová trieda Petra Zajíčka bude v roku 2023 zameraná na francúzsku hudbu. Ako začiatok zdokumentovaných pokynov pre huslistov môžeme považovať dielo Georga Muffata Florilegium secundum (1698), v ktorom sa autor pomerne podrobne zaoberá problematikou interpretácie francúzskej hudby. Tento prameň možno tiež označiť ako informáciu z prvej ruky, teda za hodnoverný. Michel Pignolet de Montéclair a jeho Méthode facile pour apprendre á jouer du violon (1711) je svedok dobrej služby pre začiatočníkov, ale pre nás v súčastnosti odhaľuje aj isté známky dobovej praxe, ako aj hudobnej estetiky (napr. hra nerovnakých nôt – inégal). Neobvyklý spôsob spracovania informácií prináša dielo Pierra Duponta Principes de violon par demandes et par reponce (1718), ktoré je riešené formou otázok a odpovedí a je vybavené výraznými notovými príkladmi. Z hľadiska edukácie je nosným traktátom dielo Michela Corretta L’école d’Orphée (1738), v ktorom je problematika spracovaná metodicky vzorne a na svoju dobu vyčerpávajúco, vrátane špeciálnych efektov, ako je napr. skordatúra. Riešenie štýlových rozdielov uvádza v rozsiahlych komponovaných príkladoch, ktoré môžu aj dnes dobre poslúžiť vo výchove husľovej komornej hry. Toto dielo možno označiť za jednu z prvých husľových škôl. Aj tento výsek informácií môže dobre poslúžiť pedagógom a študentom konzervatórií a akadémií pri zvládaní porozumenia a naštudovania diel francúzskej husľovej literatúry.
Hudobný jazyk je zapísaný spôsobom, ktorý sa učíme čítať na základe poznania dobových traktátov s porozumením a podľa základných pravidiel dobovej hudobnej teórie. Tieto sú často obsiahnuté v úvodných textoch husľových škôl ako historické návody. Podobne ako náš verbálny prejav, aj hudobný jazyk podlieha istým rétorickým pravidlám, rešpektovaním ktorých sa tento prejav stáva zrozumiteľným a tak dokáže lepšie pohnúť vnútorným citovým svetom poslucháčov.
Odporúčaná husľová literatúra, sonáty, koncerty, komorná hudba autorov:
Jean-Féry Rebel, Jean-Jacques-Baptiste Anet, Jean Baptiste Senaillé, Jacques Aubert, Jean-Marie Leclair, Jean-Pierre Guignon, Luis-Gabriel Guillemain, Jean-Baptiste Cupis, Jean-Joseph Cassanéa de Mondonville, Antoine Dauvergne, a iných.
Odporúčaná teoretická literatúra:
ZAJÍČEK, Peter. Francúzsky husľový fenomén 1. polovice 18. storočia
ZAJÍČEK, Peter. Základy interpretácie husľovej hudby v rokoch 1650 – 1750. Bratislava: Music Forum, 2013. ISBN 978-80-88737-41-4
MUFFAT, Georg. Ausserlesener mit Ernst – und Lust-gemengter Instrumental-Music Erste Versamblung.Passov 1701.