Barokní housle – Peter Zajíček

Georg Philipp Telemann (1681 – 1767), jeho cesta bola tak všestranná, že je ťažko určiť jeho ťažiskovú kompozičnú činnosť. Ján Albrecht ho výstižne charakterizuje takto: „Telemann je Proteus, ktorý vie zmeniť svoju tvár z diela na dielo, t. j. skladateľ, ktorý nám uniká, ak si o ňom myslíme, že ho poznáme“. Z hľadiska husľových idiómov treba poznamenať, že je nevyhnutné dobre analyzovať štýl, v ktorom je daná skladba písaná. Jednou z jeho domén bola francúzska ouvertúra, kde je potrebné aplikovať francúzsku interpretačnú tradíciu, tak ako to robíme v prípade francúzskych autorov, teda čerpať zo základných poučiek od G. Muffata. Okrem bežných orchestrálnych ouvertúr tu nachádzame aj diela, v ktorých dominuje jeden sólový nástroj. V prípade huslí je to napr. Ouvertúra D dur TWV 55:D14 alebo Ouvertúra A dur TWV 55:A8. Taliansky alebo zmiešaný (nemecký) štýl možno badať v jeho komornej hudbe, predovšetkým v sonátach a koncertoch. Okrem početnej komornej hudby spomeniem významné diela pre sólové husle. 12 Fantázií TWV 40:14-25 poskytuje každému huslistovi možnosť určitej interpretačnej slobody, ktorá pramení z tejto volnejšej formy „stylus fantasticus“. Tieto kompozície však majú svoj vnútorný poriadok, ktorého sledovanie zabezpečí koherentnosť pomyselného interpretačného oblúka.

Metodické sonáty pre husle alebo priečnu flautu sú prvotriednou učebnicou ozdobovania. Boli venované dvom bratom, Rudolfovi a Hieronymovi Burmestrovi, ktorí boli nadšenými huslistami. J. J. Quantz napísal, že amatér môže veľmi ľahko zruinovať vstupné Adagio s nevhodnými ozdobami. Možno toto inšpirovalo Telemanna napísať Adagio v jeho sonátach s vlastnými ozdobami a uviesť ich v samostatnom riadku.

Každý účastník letní školy si pripraví husľovú literatúru, ktorú hodlá naštudovať pod dohľadom lektora. Može to byť hudba z nemeckého prostredia, diela J. S. Bacha, G. Ph. Telemanna, G. F. Händla a iných. V prípade nejasností v tomto kontexte treba kontaktovat administrátora LSBH alebo priamo lektora. Je nevyhnutné, aby si každý účastník pripravil svoj part, ktorý bude hrať na záverečných koncertoch.

Výuka prebieha formou individuálnych hodín ako aj kolektívnym štúdiom komorných alebo súborových diel. Bude zameraná na hudbu nemeckého baroka-rokoka. Dôležitá bude aj príprava partov na záverečný vokálno-inštrumentálny koncert.

Odporúčaná husľová literatúra:

J. S. Bach

  • Sonáty a Partity pre husle sólo BWV 1001 – 1006
  • 6 Sonát pre husle a čembalo,    BWV 1014 – 1019
  • Triové sonáty (výber)
  • Brandenburský koncert č. 3, BWV 1048
  • Brandenburský koncert č. 5,  BWV 1050

G. F. Händel

  • Sonáty pre husle a bc (výber)
  • Triové sonáty             (výber)
  • Concerti grossi op. 3 a op. 6  (výber)

G. Ph. Telemann

  • 12 Fantazií pre husle senza basso
  • Duetá pre dvoje huslí
  • Metodické sonáty (výber)
  • Sonáty pre husle a bc. (výber)
  • Triové sonáty (výber)
  • Komorná hudba pre miešané obsadenie (výber)
  • Tafelmusik (výber)

Odporúčaná teoretická literatúra:

  • Johann Joachim Quantz: Pokus o návod jak hrát na příčnou flétnu
  • Peter Zajíček: Základy interpretácie husľovej hudby v rokoch 1650 – 1750